Toto je azda najčastejšia otázka, akú si nastávajúci majitelia psa dávajú. Väčšinou sa rozhodnú pre psa, z obavy pred komplikáciami, ktoré z chovu sučky a z jej dvakrát za rok sa opakujúcej ruje vznikajú. Je však dosť ľudí, ktorí dávajú prednosť sučkám, aj keď nechcú odchovávať šteňatá.
Sučky majú väčšinou miernejšiu povahu a bývajú poslušnejšie a ovládateľnejšie. Pri držaní v byte majú tú výhodu, že keď ich ráno vyvedú von, vyprázdnia sa spontánne a zakrátko sa môžu vrátiť do bytu. Pes však potrebuje obísť celý „svoj revír“, aby na príhodných miestach zanechal značku niekoľkými kvapkami moču. Máloktorý sa vymočí spontánne, takže ich ranné vyprázdňovanie trvá dlhšie.
S rujou sučiek nie sú až také problém, ako sa mnohí nazdávajú. Sučka v byte nie je vystavená „dvoreniu“ psov a keď s ňou ideme na vychádzku, zastriekame jej zadok a labky sprayom Labiodor, ktorý odpudzuje záujem psov 2 – 4 hodiny. Sučky chované v koterci treba chrániť asi 21 dní. Pri vychádzkach používame tiež tento spray.
Psy, najmä služobné a pracovné, bývajú statnejšie a vytrvalejšie. Bývajú aj odolnejšie voči nepriaznivému počasiu. Niekedy sú pri výcviku náročnejšie, no v pracovnom využití možno od nich žiadať viac než od sučiek. Nie je to však pravidlo. Nevýhodou býva, že keď zacítia pach sučky v ruji, odmietajú poslušnosť majiteľovi a radšej poslúchnu hlas prírody. Pohlavne vydráždený pes má často snahu utiecť za sučkou i z domu. Ak sa mu to viackrát podarí, môže sa z neho stať tulák.
Zdroj: D. Barlik: Chováme psy,PRÍRODA, Bratislava, 1988, www.pes.eu.sk
