Druhý pes

Chcete si obstarať druhého psa alebo šteňa ako priateľa a spoločníka pre vášho psa, keď nie ste doma. Spočiatku sa zdá, že je to dobrý nápad, bude však skutočnosť taká ideálna, ako je vaša predstava? Skôr, než si obstaráte druhého psa, odpovedzte si na nasledujúce otázky:

Máte čas na to, aby ste psa začlenili do jestvujúcej rodinnej svorky?
Uvíta váš pes „prisťahovalca“?
Zvládne nevyhnutný zmätok a rozruch spojené s jeho začlenením?
Máte priestor a zariadenie pre dva psy?
Máte dostatok finančných prostriedkov na druhého psa?
Zvládnete problémy s jeho správaním, ak sa vyskytnú?

Znášanlivosť

Psy sú väčšinou veľmi spoločenské zvieratá, zoznámiť však svojho psa s novým nie je vždy také ľahké, ako by ste si možno predstavovali. Musíte brať do úvahy povahu vášho psa. Niektoré plemená sa spolu neznášajú – pozri Plemeno vs. kríženec-, kde nájdete informácie o vlastnostiach plemien a typov psov.

Nie všetky psy sa prispôsobia životu s ďalším psom. Všímajte si príznaky tyranizovania či šikanovania zo strany silnejšieho psa. Keď je jeden alebo druhý pes aj po mesiaci nešťastný z novej situácie, alebo sa medzi nimi často vyskytujú ruvačky a zrážky, bolo by zrejme lepšie nájsť prišelcovi nový domov.

Predstavenie druhého psa

Psy sa neriadia spoločenským správaním ako ľudia. Namiesto toho, aby sa pri prvom stretnutí usmiali a podali si ruky, často na seba štekajú a pobijú sa. Keďže toto by nebol dobrý začiatok, treba ich zoznámiť pod dohľadom.

Vytváranie citového puta

Niektoré psy sa na seba citovo tak upútajú, že majiteľ by pre nich ani nemusel existovať. Aby ste tomu predišli, treba psy oddeliť, ak spolu počas dňa zostávajú samy. Keď nie ste cez deň doma alebo potrebujete večer odísť, oddeľte ich mriežkou alebo detskou ohrádkou. Robia si spoločnosť, ale nemôžu sa hrať, keď pri nich nie ste a nedozeráte na ne. Aby sa počas dňa necítili celkom „opustené“, dajte im na zábavu hračky alebo zariaďte, aby k vám domov niekto prišiel a venoval sa im, šiel s nimi na prechádzku alebo ich len nechal vybehnúť von, aby si mohli uľaviť. Vhodné je aj vziať von každého psa zvlášť, aby ste každému z nich mohli venovať osobitnú pozornosť. Ak bude nový pes vonku sám, bez podpory druhého psa, získa sebaistotu.

Čo robiť a čo nie

ČO ROBIŤ

Rátajte s tým, že integrácia vyžaduje čas.
Umožnite psom, aby sa navzájom preskúmali vlastným tempom a bez vyrušovania.
Spočiatku kŕmte každého psa zvlášť.
Novému psovi pripravte vlastný pelech a hračky, aby sa predišlo nezhodám o vlastníctvo.
Spočiatku potvrďte pozíciu vášho prvého psa ako vodcu „svorky“ tým, že sa s ním ako s prvým budete hrať, kŕmiť ho, venovať sa mu a dovolíte mu, aby prvý prešiel dverami.

ČO NEROBIŤ

Nezasahujte do prirodzeného procesu určenia hierarchie počas prvých dvoch týždňov, ak sa psy nezačnú naozaj biť. Ak je zrejmé, že nový pes sa chopil moci, budete musieť jeho pozíciu potvrdiť tým, že bude vo všetkom prvý.
Nezhoršujte situáciu medzi psami počas obdobia zvykania, napríklad ich nezatvárajte osobitne v miestnosti, kde sa s nimi maznáte a kde im podávate pokrmy.
Nedvíhajte (v prípade malého psa) jedného psa nad druhého. Podriadený pes by mal výhodu v tom, že je vyššie, čo by mohlo nadriadeného rozčúliť.
Nenechajte psy spolu, kým si nie ste istí, že sa z nich stali priatelia.

Zdroj: C. Davis: Môj pes, OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, Praha, 2005, www.pes.eu.sk