Živia sa krvou hostiteľov a môžu prenášať viaceré nebezpečné ochorenia.
Reč je o vonkajších parazitoch, ktoré ohrozujú nielen psov, ale aj ich majiteľov. Do tejto skupiny zaraďujeme najmä kliešte, blchy a komáre.
Globálne otepľovanie prispieva k tomu, že kliešte sa vyskytujú v prírode takmer po celý rok, zvlášť pri miernych zimách bez snehovej pokrývky. U nás je rozšírený hlavne kliešť obyčajný, v menšej miere pijak lužný a ďalšie druhy. Na zvieratá aj na človeka prenášajú okrem známej kliešťovej encefalitídy aj ďalšie vírusové a bakteriálne ochorenia.
Borelióza
V Európe, Ázii a na americkom kontinente spôsobuje psom, ale aj ľuďom závažné zdravotné problémy lymská choroba, takzvaná borelióza. Na Slovensku sa zaraďuje medzi najčastejšie zoonózy, čiže ochorenia prenosné zo zvierat na človeka, ktoré rozširujú kliešte. „Skôr ako sa kliešť prisaje na psa a začne cicať krv, putuje po jeho tele dve, tri alebo aj viac ho¬dín. Ak sa s kliešťom v tom čase dostaneme do kontaktu, môže na nás preliezť a pokiaľ je infikovaný boreliózou, môžeme ochorieť,“ upozorňuje doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD. z Ústavu parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Kým u človeka sa nákaza v prvých štádiách prejaví vytvorením červenej ‚putujúcej‘ škvrny, ktorá po niekoľkých dňoch zmizne, na psovi takýto prejav spočiatku chýba. Ale po dvoch či troch týždňoch môžu nášmu štvornohému pomocníkovi opuchnúť kĺby, dostáva horúčku, začne krívať, odmieta potravu a je smutný. Bez liečby sa neraz zmení aj jeho správanie, stáva sa agresívny, objavujú sa kŕče alebo trpí inými nervovými poruchami. Proti lymskej borelióze sa odporúča dať najmä poľovné a služobné psy zaočkovať.
Anaplazmóza
Parazitológom zo Slovenskej akadémie vied sa vlani podaril významný objav, keď na našom území prvý raz diagnostikovali anaplazmózu v populácii kliešťov a klinicky potvrdili výskyt tohto ochorenia pri psovi. Nákazu zistili na východnom, juhovýchodnom a južnom Slovensku. „Odborníci potvrdili, že každý dvadsiaty kliešť v týchto oblastiach je nositeľom baktérie anaplazmy, ktorá napáda biele krvinky a oslabuje imunitný systém. Na človeka sa prenesie do 30 hodín po prichytení infikovaného kliešťa, pričom choroba sa prejaví do jedného až troch týždňov príznakmi, ktoré pripomínajú chrípku,“ hovorí A. Kočišová.
Babezióza
Hlavným prenášačom babeziózy psov je kliešť pijak lužný. „Ide o parazitárne ochorenie červených krviniek, ľudovo zvané krvomočenie, ktoré sa rýchlo šíri predovšetkým na južnom Slovensku. Napadnutý a neliečený pes môže uhynúť. Táto nákaza sa však na človeka neprenáša,“ hovorí MVDr. Branislav Peťko, riaditeľ Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.
Prevencia je prvoradá
Kliešte napádajú zvieratá tam, kde je ich koža mäkká, tenká a dobre prekrvená, čiže najmä na hlave, v okolí očí a ušníc. Na týchto miestach sa môže prisať aj niekoľko parazitov. „Z jedného poľovného psa sme po prechádzke vyzbierali až 64 kliešťov,“ spomína doc. Kočišová. Keď na psovi nájdeme prisatého kliešťa, treba ho čím skôr odstrániť. Nemali by sme ho však chytať holou rukou. „Ak kliešťa rozpučíme, môžeme sa infikovať cez akýkoľvek drobný záder na prstoch. Najlepšie je vyberať ho pomocou špeciálnej pinzety jednoduchým kývavým pohybom.“ Vyhnime sa však aplikácii rôznych mastí, oleja a iných látok, pretože kliešť by do rany vylúčil väčšie množstvo slín, ktoré obsahujú choroboplodné zárodky.
Blchy
Veľké ťažkosti spôsobujú našim chlpáčom aj blchy. Málo¬-ktorý chovateľ či majiteľ otvorene prizná, že má s nimi praktické skúsenosti. Súkromný veterinárny lekár Pavol Valášek ich však označuje za prioritné v rámci vonkajších parazitov, ale aj z hľadiska vzniku kožných ochorení, ktoré spôsobujú. „S blchami sa na psoch stretávame pre globálne otepľovanie po celý rok. Príčinou je pomerne silný rezervoár na našom území,“ pripomína. Z druhov je to najmä blcha psia, blcha mačacia, ale aj blcha ľudská. Permanentným zdrojom týchto parazitov na vidieku sú voľne žijúce cicavce, hlavne ježkovia, líšky a drobné hlodavce. V mestách sú to predovšetkým túlavé psy a mačky. Blcha psia aj blcha mačacia pritom napádajú takmer každého hostiteľa. Na psoch najčastejšie cicajú v oblasti krku, medzi ušnicami, na chrbte, na koreni chvosta, medzi končatinami a na spodnej časti brucha. „Zamorujú 65 až 70 percent našich chovov psov,“ dodáva MVDr. Valášek. Spôsobujú zápaly kože, ktoré sú spojené s alergickými reakciami, prejavujú sa svrbením, tvorbou mokvajúcich ložísk a chrást. Pes sa silno škriabe, na koži vzniká rana, do ktorej prenikajú ďalšie mikroorganizmy, srsť na postihnutom mieste zostáva strapatá, zlepená a vypadáva. Okrem toho blchy prenášajú na človeka pásomnicu psiu, ktorá je nebezpečná najmä pre deti. Vonkajšie parazity je dôležité čím skôr zlikvidovať, zároveň treba dodržiavať základy hygieny a zviera denne prezerať. „Už bežným česaním možno zo srsti odstrániť veľké množstvo bĺch,“ vysvetľuje A. Kočišová. V minulosti sa používali rôzne šampóny a spreje, ktoré však často dráždili kožu. Moderná farmakológia umožňuje chrániť psy pred blchami a kliešťami prípravkami s predĺženým účinkom, takzvanými spot-on preparátmi, ktoré im aplikujeme na kožu medzi lopatkami alebo na šiji, či obojkami s akaricídnym účinkom.
Ozdraviť aj okolie
Nezabúdajme ani na asanáciu prostredia, pretože 80 až 90 percent blšej populácie, čiže dospelých bĺch, vajíčok a lariev, sa zdržiava v bezprostrednom okolí psov. Podlahy a koberce preto dôkladne vysajeme, deky a handry operieme a predmety, ktoré sa nedajú zbaviť parazitov, zlikvidujeme.
Komáre
V posledných piatich rokoch zaznamenali odborníci na Slovensku výskyt dirofilariózy, ochorenia psov, ale aj človeka, ktoré prenášajú komáre. „Prítomnosť dirofilárií, červovitých parazitov krvného obehu a kože, dosahuje v psej populácii 14,5 percenta. Najväčší problém s nimi však majú v Taliansku a Španiel¬sku,“ hovorí Pavol Valášek. Dodáva, že na jar 2008 v spolupráci so Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave uskutočnili akciu, v rámci ktorej vyšetrili klinicky zdravé zvieratá na prítomnosť parazitov. „Dirofilárie sme zisťovali v 31 vzorkách krvi, dve z toho boli pozitívne.“ Všetky zvieratá však úspešne preliečili spot-on preparátom. Aj v prípade dirofilariózy platí, že prevencia je prvoradá. Našich štvornohých miláčikov by sme preto mali chrániť pred komármi prípravkami s repelentným účinkom.
( prevz. čl. Mária Inštitorisová 23.3.2009 )
