Orgánom zraku sú oči. Stena oka je tvorená z troch vrstiev, v ktorých sú vetvy hlavného zrakového nervu, ktorý vychádza z mozgu. Na prednej strane očnej gule je farebná dúhovka s otvorom, tzv. zrenica, ktorým prechádza obraz. Obraz sa zaostruje šošovkou, ktorá je umiestnená za zrenicou. Vnútorný priestor oka ja vyplnený rôsolovitou hmotou – sklovcom. Oko je pred poškodením chránené jednak mechanicky, a to horným, dolným a tzv. tretím viečkom, jednak chemicky slzami.
Psí zrak sa nevyrovná ľudskému cez deň, ale predstihuje ho v noci. Psy vidia farby, ale nie tak zreteľne ako ľudia (skôr v pastelových tónoch ako v priamych farbách). Ich okrajové (periférne) videnie je lepšie ako naše. Okrem hornej a dolnej mihalnice majú ešte tretiu – žmurkaciu blanu, ktorá sa skladá z tenkej vrstvy bledého tkaniva ukrytého v kútiku oka. Jej úlohou je odstrániť prach a nečistotu z povrchu oka (rohovky) tým, že sa cez ňu posúva a pomáha tiež udržiavať očnú guľu vlhkú. Oči sú aj prostriedkom komunikácie – uprený pohľad naznačuje vyhrážku, zatiaľ čo „smutné“ alebo odvrátené oči znamenajú podrobenie.
Anatomická stavba psieho oka je odlišná od stavby oka človeka. Z toho dôvodu vznikali i nesprávne závery, že pes je nočným zvieraťom. Je dokázané, že sa s istotou pohybuje v šere. V úplnej tme ale nevidí.
Pri dennom svetle vidí slabšie ako človek. Tieto závery si môžeme odvodiť z anatomickej stavby psieho oka: každé oko psa má oddelené zorné pole, nemá na sietnici takzvanú žltú škvrnu. Z týchto podkladov sa usudzuje, že pes vidí vo dne slabšie než človek, u psa prevládajú na sietnici bunky citlivé na svetlo, takzvané tyčinky, nad bunkami citlivými na farby, nazývanými čapíky.
Bunky citlivé na svetlo – tyčinky uľahčujú videnie v šere. Preto pes vidí v šere lepšie než človek.
Viete, že…?
Zrak psa nie je taký dokonalý ako zrak človeka. Pes rozpoznáva rôzne predmety viac čuchom a tvarom ako štruktúrou a detailom.
Zdroj: C. Davis: Môj pes, OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, Praha, 2005
www.pes.eu.sk, J. Hrušovský a kol.: Pes a jeho výcvik, NAŠE VOJSKO, Praha, 1984
