Tenká vrstva tkaniva – koža tvorí prirodzený vonkajší obal pre telo psa a slúži na niekoľko účelov:
- nedovolí cudzím predmetom vniknúť do tela
- udržiava vlhkosť vo vnútri tela
- reguluje teplotu tela
- produkuje vitamín D
- chráni pred ultrafialovým žiarením kožným pigmentom a chlpmi
- obsahuje žľazy (majú dôležitú úlohu pri vylučovaní odpadových látok z tela) a receptory bolesti, teploty a tlaku.
Koža sa skladá z troch vrstiev: z vonkajšej pokošky (epidermis), pod ktorou je zamša (hypodermis). Ešte hlbšie sa nachádza vrstva tuku slúžiaca ako záloha výživnej zásoby, tepelná izolácia a ochrana kostí a orgánov. Na rozdiel od ľudí psy nevylučujú pot žľazami v koži s výnimkou niekoľkých žliaz na chodidlách.
Srsť psov sa tvorí v pokožke. Vyrastá z vlasovej cibuľky. Mazové žľazy vylučujú olejovitú, polotekutú látku (sebum), ktorá srsť premazáva a izoluje proti vlhkosti. Tieto žľazy tiež produkujú pach, ktorým pes označuje svoje teritórium, a rôzne látky fungujúce ako chemické signály, nazývané feromóny. Tie pomáhajú privábiť jedincov opačného pohlavia.
Rozlišujeme tri druhy chlpov:
- Pesíky (vrchná srsť) sú dlhé chlpy tvoriace nepremokavú hornú vrstvu kožucha
- Podsada zachytáva vzduch v kožuchu, aby psovi bolo teplo
- Fúzy – chĺpky, ktoré sú citlivé na dotyk; nachádzajú sa okolo papule, očí a na oboch stranách nosa.
K pĺznutiu (obmene srsti) dochádza preto, aby vyhovovala požiadavkám okolitého prostredia; predovšetkým predchádza prípadnému prehriatiu. Srsť opäť dorastie a zhustne pri nízkych teplotách, aby psovi bolo teplo. Epiderma sa neustále obmieňa, ako bunkové tkanivo odumiera, odlupuje sa vo forme malých vločiek – lupín (odumretá koža). Obmena srsti je neustálym, nikdy sa nekončiacim procesom, pri ktorom sa stará, odumretá srsť nahrádza novou, zdravou.
Všetky plemená nie sú vybavené tzv. spodnou vrstvou srsti – podsadou, niektoré plemená (tzv. naháče) nemajú srsť buď žiadnu, alebo len v obmedzenom množstve na niektorých častiach tela. Samotné pĺznutie v nijakom prípade neochráni psa pred prehriatím; najmä pri psoch dlhosrstých plemien, ako sú novofoundlandský pes alebo čau-čau, nemožno sa spoliehať na prirodzené termoregulačné schopnosti srsti a organizmu. Krátkosrsté plemená majú, naopak, veľmi obmedzené schopnosti ochrániť sa „zhustnutou“ srsťou pred chladom.
Zmeny farby kože
Zdravý pes v dobrej kondícii má vláčnu kožu, chorý alebo dehydrovaný (odvodnený) tuhú a nepoddajnú. Náhla zmena od bežnej svetloružovej farby môže naznačovať chorobu a potrebuje veterinárne vyšetrenie. Akékoľvek zmeny farby kože psa si človek obyčajne najskôr všimne na pyskoch a ďasnách.
- Biela môže byť prejavom chudokrvnosti v dôsledku zamorenia cudzopasníkmi, nedostatkov vo výžive, ako aj šoku.
- Sčervenanie poukazuje na zápalové ochorenie kože alebo tkanív pod ňou.
- Modrá naznačuje problémy so srdcom, ochorenie dýchacieho ústrojenstva alebo otravu.
- Žltá svedčí o žltačke (poruche činnosti pečene).
Zdroj: www.pes.eu.sk, C. Davis: Môj pes, OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, Praha, 2005
