Hlava patrí často k najtypickejším znakom plemena. Niektoré plemená majú hlavu suchú, dlhú, bez nadbytočnej svaloviny, iné naopak ťažkú, krátku a mohutnú.
Anatomicky delíme hlavy na dve časti:
- tvárová časť – je zložená z kostí , ktoré ohraničujú dutinu ústnu a nosnú
- lebečná časť – je tvorená kosťami, ktoré chránia dutinu lebečnú
Postavenie a tvar lebečných kostí určuje šírku hlavy. Sú plemená s úzkou hlavou, s malou šírkou lebky, ktorá je skoro rovnaká ako šírka čeľustí (napr.: kólia, foxteriér,…). Opak tvoria plemená so širokou lebkou (napr.: bulmastif). Prevažná väčšina plemien má hlavu strednej dĺžky a mohutnosti. Pokiaľ na širokú lebku nadväzujú užšie čeľuste, hlava má tvar klinu – je klinovitá. Dĺžku hlavy psa určuje veľkosť tvárovej a lebečnej časti. Ak je tvárová časť dlhšia ako lebečná, alebo sú rovnako dlhé, hovoríme o plemene dlholebkovom (napr.: nemecký ovčiak). Plemená s kratšou tvárovou časťou a dlhšou lebečnou časťou (najčastejšie sa uvádza pomer 3:5), hovoríme o plemenách krátkolebkových (napr.: bulldog).
Významným plemenným znakom je tlama. Môže byť mohutná so silnými čeľusťami a výraznou bradou. Opakom sú plemená s čeľusťami jemnými a špicatou tlamou.
Dôležitým znakom je línia chrbtu nosa. Môže byť rovná, preliačená, vzostupná alebo klesajúca, známe sú aj typicky oblúkonosové plemená.
Zaujímavý je pomer chrbtu nosa a čela. Obe časti hlavy môžu byť rovnobežné alebo môžu zvierať určitý uhol. Hovoríme o sklone čela.
Dôležitou časťou hlavy sú pysky, ich tvar, priľahlosť a pigmentácia.
Veľmi dôležitým exteriérovým znakom je tzv. stop. Je to termín používaný pre prechod kostí tvoriacich klenbu nosnej dutiny v kosti lebečnej. Miera jeho vyjadrenia ovplyvňuje priebeh línie od ňucháča po tylový hrboľ a v podstate aj tvar hlavy (napr.: bullteriér s oblúkonosovou hlavou, u ktorého je čo i len náznak stopu nežiaduci a stafordšírsky teriér, ktorého štandard vyžaduje úplný opak).
Ušnica dokresľuje typický tvar hlavy. Nasadenie ušnice je termín, ktorý vystihuje umiestnenie ucha na hlave a je formulovaný v závislosti na jej polohe vzhľadom k temenu hlavy. Dôležitý je aj jej spôsob nosenia. Má úzku spojitosť s veľkosťou ucha a jeho chrupavky. Menšie uši s tenkou pevnou chrupavkou bývajú väčšinou vztýčené (napr.: nemecký ovčiak) alebo polovztýčené (napr.: stafordšírsky bulteriér). Opakom je veľké ucho s úzkou základňou a mäkkou chrupavkou, ktoré nízko nasadené a tesne prilieha k lícam (napr.: anglický koker). Medzi oboma možnosťami je široká paleta ušníc rôznych tvarov.
Podľa umiestnenia rozoznávame oči vysoko alebo nízko uložené, posadené šikmo, rovno alebo ďaleko či blízko od seba.
Čelo :
Ploché (obr.)
Klenuté (obr.)
Široké (obr.)
Úzke (obr.)
Ušnica:
dlhá, široká so širokým úponom(obr.)
nízko nasadená, končitá(obr.)
vysoko nasadená, končitá(obr.)
nízko nasadená dlhá s uzkym úponom(obr.)
vysoko nasadená dlhá so širokým úponom (obr.)
malá stojatá končitá(obr.)
malá ľahká(obr.)
sklopená(obr.)
kupírovaná(obr.)
Nos:
Krátky (obr.)
Dlhý a končitý (obr.)
Tupý(obr.)
Úzky(obr.)
Široký(obr.)
Chrbát nosa:
Rovný(obr.)
Oblúkový nos(obr.)
Preliačený(obr.)
Pysky:
Mäsité previsnuté(obr.)
priliehajúce(obr.)
Tylový hrboľ :
Výrazný(obr.)
zreteľný(obr.)
nezreteľný(obr.)
Oko:
Trojuholníkové(obr.)
guľaté(obr.)
mandľové(obr.)
