Najdôležitejším zmyslom psa je jeho čuch. Je nevyhnutný pre jeho sexuálny život, vyhľadávanie potravy a vody. Časť nosa, ktorá je sídlom vnímania a rozlišovania pachu, majú psy takmer tridsaťsedemkrát väčšiu ako ľudia, a preto je tiež asi stokrát výkonnejšia. Časť mozgu spracúvajúcu signály z nosa má pes omnoho väčšiu a zložitejšiu, ako je zodpovedajúca časť mozgu ľudí.
Zvláštny orgán v klenbe papule – Jacobsonov orgán „ochutnáva“ určité pachy (napríklad pach honcujúcej sučky). Pomáha psovi analyzovať ich a rýchlejšie na ne reagovať. Pes naplní papuľu vzduchom a zdá sa, akoby ho skutočne ochutnával.
Dva psy, ktoré sa stretnú, si obyčajne navzájom oňuchávajú tváre a oblasť slabín. Pach hrá významnú úlohu v teritóriu. Samec močom označkuje nápadný predmet. Zámerne maskuje pach psov, ktoré tadiaľ prednedávnom prešli a necháva na mieste svoju „pečiatku“ pána územia. Psy značkujú aj výkalmi. Análne zľazy vypúšťajú páchnuce látky, ktorými sa psy odlišujú.
Čuchový orgán je uložený v dutine nosnej. Je to zložitý systém skladajúci sa z lamelového systému jemných kostí a chrupaviek, ktoré sú pokryté sliznicou. V nej sú čuchové bunky, ktoré svojimi vláknami zachytávajú pachy a dráždia čuchové centrum v mozgu, čím dochádza k čuchovému vnemu.
Pes má silno vyvinutú pachovú pamäť a určitý pach vyvolá u neho i po dlhšej dobe rovnakú reakciu.
Schopnosti čuchového ústrojenstva psa sú veľmi jemné. Vrcholné výkony psov dokazujú, že pes je schopný sledovať i stopu 20 hodín starú. Množstvo pachu, ktoré človek zanecháva v jednom odtlačku stopy, je asi jedna tisícina z celkového pachu človeka. Pri každom kroku sa dotkne noha asi na štvrť sekundy povrchu. Z ľudského hľadiska je teda množstvo pachu na stope minimálne a technicky zatiaľ nesledovateľné. Pre psa je to ale množstvo 100-krát silnejšie, než potrebuje k zisteniu prítomnosti pachu. Bolo overené, že pes môže čuchom zisťovať pachové koncentrácie, ktoré sú sto miliónkrát nižšie než zodpovedajúca koncentrácia pre človeka. Pes rozlišuje i smer postupu. Tu sa vedci domnievajú, že pes rozlišuje pohyb pachových molekúl. Schopnosti čuchového ústrojenstva zatiaľ prekonávajú možnosti dostupnej techniky. Na porovnanie bola použitá technika a psy pri vyhľadávaní snehom zasypaných osôb v hĺbke 5 až 8 m. Dvadsaťtričlenné družstvo horskej záchrannej služby vybavené magnetickými sondami našlo pokusné zasypané osoby za 23 minút. Jeden dobre vycvičený pes horskej záchrannej služby splnil túto úlohu za 3 minúty.
Výkony psa pri stopovaní ovplyvňuje nepriaznivo aj telesná námaha spojená s jeho dopravou na miesto výkonu. Otupenie čuchovej schopnosti možno pozorovať i po dlhšom pôsobení silných pachov benzínu, karbolu, nikotínu atď.
Fakty o psoch
Informácie o okolitom svete zisťujú psy prevažne nosmi a papuľami, zatiaľ čo ľudia používajú najmä oči a ruky. Ak sa pri prvom zoznámení so psom vyhneme kontaktu očí a rúk, nevyľakáme ho a rýchlejšie sa s ním spriatelíme.
Zdroj: C. Davis: Môj pes, OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, Praha, 2005
www.pes.eu.sk, J. Hrušovský a kol.: Pes a jeho výcvik, NAŠE VOJSKO, Praha, 1984
