Štandard psa
Tiroler Bracke
Pôvod: Rakúsko
Dátum publikovania platného štandardu: 10.10.1995
Použitie: Poľovný pes – Durič
Je ideálny pre poľovačku v lese a vo vrchoch. Používa sa ako durič na hlasný lov aj na zajace a líšky a ako farbiar pre dohľadanie všetkých druhov zveri.
Klasifikácia : FCI – 6 Duriči a farbiari
Krátky prehľad histórie: pochádza ako všetky duriie z keltského duriča a so svojou ostrou srsťou je predstaviteľom najčistejšieho typu psa na drobnú zver (wildboden). Cisár Maximilian I. používal tieto ušľachtilé braky už okolo r. 1500 v Tirolsku a vo svojich poľovníckych knihách uviedol, že si z nich vybral aj svoje sprievodné psy. Okolo r. 1860 začali v Tirolsku niektoré kmene chovať čistokrvne, r. 1860 zostavili štandard a r. 1908 bol štandard oficiálne uznaný. Z mnohých, voľakedy v Tirolsku udomácnených rázov, zostali zachované len červené a čiernočervené. Tirolský krátkonohý durič bol v r. 1994 vyňatý zo štandardu.
Celkový vzhľad: stredne veľký pes so stredne hrubými kosťami, svalnatý, šľachovitý, plynulých dlhých línií, robustný a zdravý. Má obdĺžnikový formát, trochu dlhší ako vysoký.
Povaha a správanie: povahovo pevný, nadšený lovec s dobrým čuchom, samostatný a vytrvalý, hlasný na stope. Schopnosti farbiara, orientačný zmysel.
Hlava
Temeno: široké, suché, mierne vyklenuté.
Čelový sklon: mierny.
Papuľa: pomerne hlboká, rovná.
Ňucháč: čierny, nemá byť zvislo zatupený.
Pysky: krátke, priliehavé.
Chrup: silný úplný nožnicový zhryz. Žiaduci je úplný chrup so 42 zubami. Chýbanie dvoch P1 alebo P2 sa toleruje, M3 sa neberú do úvahy.
Oči: veľké, nemajú byť zapadnuté. Viečka okrúhle, dúhovky tmavohnedé, žmurky pigmentované. Viečka dobre priliehajú.
Uši: široké, vysoko nasadené, dole zaoblené, primerane natiahnuté dosahujú po horné očné zuby.
Krk: primerane zaoblený, nemá byť nasadený nízko ani vysoko, je suchý, bez laloku.
Trup: dosť dlhý.
Kohútik: výrazný, tvorí najvyšší bod hornej línie.
Chrbát: rovný, napnutý, primerane široký.
Kríže: primerane šikmé, nemajú byť zrazené, široké a dlhé.
Hrudník: veľmi hlboký, primerane široký, vyklenuté predhrudie.
Brucho: primerane vtiahnuté, slabiny stredne hlboké.
Chvost: vysoko nasadený, dlhý, dosahuje aspoň po päty, v afekte trochu vyššie nesený. Šabľovité zahnutie sa pripúšťa. Výrazná kefka žiaduca.
Končatiny
Predné končatiny: rovné.
Plecia: šikmo umiestnené, svalnaté.
Rameno: dobre zauhlené.
Zadné končatiny: kĺby zadných končatín dobre zauhlené.
Labky: silné, s tesne zovretými, dobre klenutými prstami a silnými vankúšikmi.
Pohyb: priestranný, veľmi rýchly, vytrvalý.
Osrstenie: hustá ostrá srsť (stock) s podsadou, skôr hrubá ako jemná, brucho osrstené, stehná majú nohavice. Na chvoste hustá kefka.
Farba: červený alebo čiernočervený, (môže byť aj trojfarebný).
Červený ráz: červená, srnčia alebo žltočervená. Príliš svetlá žltá je nežiaduca.
Čiernočervený ráz: čierny plášť alebo sedlo s červeným, obyčajne nie jasne ohraničeným pálením na končatinách, hrudi, bruchu a hlave. Znaky nad očami (štyri oči) sa pripúšťajú.
Biele znaky: (platí pre oba farebné rázy). Znaky na krku, hrudi zospodu na hrudníku, na labkách, behoch. Ak nie sú biele znaky, nie je to chyba.
Veľkosť: psy 44–50 cm, sučky 42–48 cm.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa pokladá za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky;
- príliš ľahký, dlhonohý, príliš nízko stavaný,
- hrubá lebka,– ovisnuté pysky,
- rybie alebo škvrnité oči,
- príliš krátke, dlhé alebo poskladané uši,
- príliš dlhý, mäkký chrbát,
- plachosť.
Vylučujúce chyby:
- pred hryz a podhryz,
- chýbanie viac ako dva P1 alebo P2 (M3 sa neberú do úvahy),
- vyslovené strakáče, pečeňovo sfarbené jedince, hnedý ňucháč.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.
